Jazyk 

Takto ma Mária pozvala do svojho domu

Datum: 8. květen 2010
Autor: Cristina Palici
Kategorie: Svědectví

Pamätám si, keď som prvýkrát našla Medžugorské ozvenyv podzemnej kaplnke grécko-katolíckeho kostola v našom meste. Bolo to v roku 1997 v malom meste na severe Rumunska a nemala som vtedy ešte ani 17 rokov. Pre mňa, ktorá som mala hlad po živom slove a potrebu stretnúť ľudí, ktorí cítia ten istý smäd po nekonečne, bol tento malý časopis obrovským darom. Hneď som pocítila, že posolstvá Panny Márie ma živili, oslobodzovali a ponárali do Svetla, ktoré všetko vo mne napĺňalo. A potom články, v ktorých ľudia rozprávali svoju vlastnú skúsenosť s Bohom, či rozprávali o udalosti každodenného života a lebo zvláštnosti života Cirkvi, ma nekonečne tešili, lebo som pochopila, že som nebola sama, ktorá žila túto veľkú túžbu po Bohu, po svätosti, po úplnom darovaní vlastného života, ale že som časťou tela, Kristovho tela, ktoré celou svojou silou smeruje k Otcovi.

A tak som napísala sestričke, ktorá prekladala Ozveny z taliančiny (sr. Anka) a poprosila som ju o ich pravidelné odoberanie. Neskôr som od nej dostala aj knižku "Žite lásku", ktorá obsahovala posolstvá z Medžugoria. Spolu so sestrou sme ich hneď začali čítať, modliť sa každý deň celý ruženec, postiť sa v stredu a v piatok a chodili sme na svätú omšu vždy, keď nám to bolo možné. Učíme sa aj zasväcovať sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny MárieJežišovmu Srdcu modlitbami, ktoré nám sama Panna Mária dala prostredníctvom Jeleny. Aj keď mi tieto modlitby zo začiatku pripadali ako hociktoré iné, neskôr som si všimla, že zasvätenie nie je jednoduchá modlitba, ale niečo, čo menilo, riadilo môj život, viedlo ho k naplneniu a napĺňalo ho sebou. No to bol úplne iný Život!

Takto žijúc posolstvá, pocítili sme, že v nás rastie túžba ísť do Medžugoria stretnúť hlbšie tú, ktorá zmenila naše životy a ktorá ich vo svojej láske spojila. No musel prejsť nejaký čas, aby sa naše túžby splnili. Naši rodičia boli z rôznych dôvodov proti tomu: Medžugorie sa nachádza v krajine, kde je vojna, boje ešte neboli ukončené, bolo to veľmi ďaleko (deň a pol cesty)... A potom nerozumeli dôvodu našej túžby, lebo nežili vieru a nechodili do kostola. Nakoniec bol tu ďalší dôvod: nestálo to málo, predovšetkým pre rodinu s viacerými deťmi

Na ich opakované odmietania, pamätám sa ako som hovorila svojej sestre, ktorá mi pripadala ešte smutnejšia než ja pretože sme nemohli ísť, že môžeme pokračovať v žití Medžugoria doma, že naše Medžugorie je tam, na oltári, keď ideme na svätú omšu a že v Eucharistii je všetko - Ježiš a Mária spolu s celým nebom.

Spomínam si, že pre mňa to bolo naozaj tak. Keď som žila slová Panny Márie, cítila som ju vo svojom vnútri stále živšie, a nič mi túto radosť nemohlo vziať, ani skutočnosť, že nemôžem ju ísť navštíviť do jej domu. Konečne nebolo to práve to, čo nás Kráľovná pokoja učí? Žiť každý deň s ňou, postaviť Krista do centra nášho života, urobiť jeho našou najväčšou radosťou a naším všetkým...

Nakoniec som prišla do Medžugoria po prvýkrát v roku 2000 spolu so skupinou mladých ľudí. Zúčastnili sme sa festivalu mladých v jubilejnom roku. Hneď som sa tam cítila ako doma: ticho, posolstvá, celý ruženec, každodenná liturgia, adorácia - to všetko boli veci, ktoré už boli časťou môjho života, ale v Medžugorí som ich mohla zakúsiť ešte hlbšie. Mohla som sa im venovať naplno. Mnohí ľudia hľadali znamenia, chceli vidieť Pannu Máriu, chodili od jedného vizionára k druhému. Ja som však Pannu Máriu cítila vo vzduchu, ktorý som dýchala. Stále viac som cítila potrebu modliť sa, modliť sa, modliť sa, byť s ňou, počúvať ju, napodobňovať ju.

Po návrate domov som sa stala členkou modlitebnej skupiny, ktorá sa zrodila práve v Medžugorí a ktorá dala do svojho stredu adoráciu a modlitbu. Bola som vtedy v 3. ročníku na univerzite, mala som mnoho učenia a veľa perspektív sa predo mnou otváralo. Ja som ale cítila, že môj život je tam - v modlitbe, v úplnej obete môjho života - tak, ako nám to Matka Mária v Medžugorí povedala. Cítila som, že je to tam, kde môžem viac darovať ľudstvu: v adorácii, v modlitbe, v kontemplácii, že v stretnutí so živým Bohom sa očisťuje moje srdce a že môžem darovať svetu väčšiu lásku. Cítila som ako ma Mária stále silnejšie priťahuje ku Kristovi. V srdci mi znali slová: "Ďakujem, že ste prijali moje pozvanie" a cítila som, že ja som ešte úplne neodpovedala na jej pozvanie. Nedala som ešte všetko, úplne všetko.

Počas nasledujúcich dvoch rokov som prišla do Medžugoria šesťkrát prosiť o svetlo, aby som pochopila, ako môžem darovať všetko, a Panna Mária sa vždy postarala o peniaze na cestu, o ubytovanie. Častokrát to bolo až úplne nepochopiteľné a prekvapivé. Všetko bolo preto, aby som prišla tam, na miesto, kam ju poslal Boh Otec, aby svojim deťom pripomenula "cestu pokoja" a pomohla im po nej kráčať "vo svätosti a spravodlivosti" k plnosti života. Mária vedela, že ak by som stretla a dotkla sa nekonečnej lásky živého Boha, už by som si na tejto zemi nič iné viac neželala, iba úplne sa darovať jemu a dať sa mu do služieb.

Dnes som zasvätená v kontemplatívnej komunite, ktorú som stretla práve v Medžugoría v tichu modlitby, skrz Nepoškvrnené Srdce "Celej Svätej", obetujem svoj život pre spásu sveta, aby Božie plány pre dnešné ľudstvo sa naplnili. Modlím sa, aby každý človek mohol prijať pozvanie Kráľovnej pokoja k modlitbe a k obráteniu srdca, aby tak mohol objaviť nekonečnú dobrotu, úžasnú krásu Boha a nevýslovnú radosť zo života v ňom, pre neho a s ním, majúc po boku Nepoškvrnenú Matku.

Cristina Palici

 

Zdroj: Echo of Mary ( www.ecodimaria.net ^ )

 


Wap Home | Aktualizace  | Medžugorje  | Poselství  | Články a aktuality  | Videa  | Galerie[EN]

Powered by www.medjugorje.ws